Výsledný architektonický návrh vychádza z charakteru
pôvodnej budovy, ktorej hmota bola v plnej miere rešpektovaná
a dotvorená novotvarom, zbytočne nepotláčajúcim jej charakter. Vzniknuté
dielo je výslednom ich súznenia. Svojim rozložením a hmotovým zapustením
v úrovni vchodu budova priam pozýva k návšteve a vytvára
dostatočné rozptylové plochy v už tak stiesnenom území.
Hlavným koncepčným riešením pri návrhu objektu bolo vytvoriť
hmotu, ktorej lineárne stvárnenie fasády bez zbytočných a rušivých
elementov bude kooperovať s okolím a nebude prinášať do už tak
vizuálne zaťaženého územia nové rušivé aspekty. Pritom ale objekt pôsobí
dominantne a vštepuje do územia svoju pevnú identitu. Presklená,
polopriehľadná fasáda v časti pôvodného objektu vytvára kontakt exteriéru
s interiérom budovy a tým odzrkadľuje samotnú prevádzku v jeho
vnútri. Fasáda je tak sama modifikovaná „životom“ , ktorý sa v nej
odohráva. Meniacim sa osvetlením a rolovaním interiérového tieniaceho
roletového systému vytvára fasáda nekonečné množstvo momentov meniacich sa v čase.
Kontakt exteriér/interiér je v plnej miere využitý na exteriérovej terase
umiestnenej v nadväznosti na oddychovú bazénovú časť. Prístavba plaveckej bazénovej
haly vytvára levitujúci efekt strešného plášťa znásobený celo-
presklenou
fasádou. Hmota pôvodného objektu je od novej bazénovej haly opticky predelená
vstupným priehľadom.
